Epilepsia je najčastejšie vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Aj keď si väčšina z nás predstaví jednu chorobu, v skutočnosti existuje niekoľko rôznych typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi, priebehom, a tým pádom sa aj odlišne liečia. Spoločný majú spontánny vznik epileptických záchvatov. Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo 100. Epileptický záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú - podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5% ľudí (podľa niektorých zdrojov dokonca až 10 %), obyčajne ako dôsledok extrémnej situácie (úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a pod.). U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez akejkoľvek príčiny - spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu. Epileptický záchvat vzniká na základe „epileptického výboja" v mozgu, čo je zložitý chemický a elektrický pochod medzi vzájomne prepojenými bunkami v mozgu. Zjednodušene ide o zvýšenú dráždivosť niektorých oblastí v mozgu. Epilepsia je teda telesné ochorenie, nie duševné. Z hľadiska liečby a prognózy je dôležité určiť, o aký typ epilepsie ide. Niektoré typy majú dobré vyhliadky do budúcnosti a záchvaty môžu dokonca samovoľne vymiznúť, kým pri iných typoch je liečba nevyhnutná.

Symptomatická epilepsia

Vzniká ako dôsledok ochorenia či poškodenia mozgu, je teda možné určiť vyvolávajúci faktor epilepsie, ktorá je príznakom či komplikáciou iného ochorenia. Preto hovoríme o sekundárnej epilepsii. To sa obyčajne dá odhaliť zobrazovacími metódami, ako je počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia. Takáto príčina sa najčastejšie odhalí vo veku 20-50 rokov.

Medzi hlavné príčiny vzniku symptomatickej epilepsie patria:

• poranenie mozgu - pri dopravných nehodách, úrazoch hlavy, zlomeninách lebky, dlhodobom bezvedomí, krvácaní do mozgu a pod.
• infekcie mozgu - najmä encefalitída (zápal mozgu spôsobený napr. vírusom kliešťovej encefalitídy alebo lymskou boreliózou), prípadne meningitída (zápal mozgových blán spôsobený bakteriálnou infekciou)
• odchýlky od normálnej stavby mozgu - degeneratívne ochorenia a rôzne vrodené vývojové poruchy; môžu vzniknúť počas tehotenstva alebo poškodením počas pôrodu
• nádory mozgu - zhubné, ale aj nezhubné, keďže môžu podráždiť mozog
• cievne ochorenia
• toxické poškodenie mozgu škodlivými látkami - najčastejšie alkoholom, ale aj inými drogami alebo jedmi. V strednom veku je alkoholizmus dokonca najčastejšou príčinou vzniku epilepsie.
• iné príčiny - napríklad cievne anomálie, roztrúsená skleróza (skleróza multiplex) a pod.

Idiopatická epilepsia

Je podmienená geneticky, takže môže byť dedičná. Naplatí však, že ak je jeden z rodičov epileptik, bude ochorením trpieť aj dieťa. Dedí sa však „odolnosť" proti vzniku záchvatov, takže niektoré deti môžu a iné nemusia ochorieť. Ak dieťa zdedí veľkú citlivosť voči záchvatom, môže ich spôsobiť už drobnejší úraz hlavy. 
Idiopatická epilepsia vzniká najmä v detskom veku a počas dospievania. Prognóza do budúcnosti je pri tomto type dobrá. Niekedy ochorenie v určitom veku vymizne.

Kryptogénna epilepsia - epilepsia nerozpoznanej príčiny

Príčina ochorenia je neznáma, aj keď sa predpokladá, že ju spôsobuje poškodenie štruktúry mozgu - rovnako ako pri symptomatickej epilepsii. Pri tomto type však nedokážeme toto postihnutie preukázať zobrazovacími technikami, ani inými diagnostickými postupmi.

Genetické vplyvy, ktoré by spôsobili citlivosť voči záchvatom, nehrajú pri tomto type žiadnu úlohu, podráždenie mozgu však môžu spôsobiť niektoré vrodené anomálie. Je pravdepodobné, že s rozširovaním znalostí o mozgu a so zdokonaľovaním zobrazovacích diagnostických techník sa bude počet epilepsii s nerozpoznanou príčinou znižovať.

Reflexná - vyprovokovaná epilepsia

Patrí medzi idiopatické epilepsie - so zdedenou citlivosťou voči záchvatom. Ide o epileptické záchvaty vyprovokované vonkajším alebo vnútorným podnetom. Medzi vnútorné patrí napríklad určitý pohyb alebo psychické rozpoloženie. Vonkajším podnetom môže byť napr. blikajúce svetlo, zľaknutie alebo dokonca čítanie. Najčastejšia je tzv. fotosenzitivita, teda citlivosť na svetlo. Asi u 5 % detských a dospievajúcich epileptikov je rizikovým faktorom vzniku záchvatov blikajúce svetlo určitej frekvencie, rôzne mihanie alebo blikajúce geometrické obrazce - ide o tzv. fotosenzitívnu epilepsiu. K záchvatom najčastejšie dochádza pri sledovaní televízie, hraní počítačových hier, pri zábleskoch slnečného svetla na vodnej hladine, pohľade z okna idúceho vlaku či stroboskopickom svetle na diskotéke alebo divadelnom predstavení.

Prevenciou pred vznikom fotosenzitivity môže byť vysokofrekvenčný monitor alebo televízor (100 Hz), menšia obrazovka, sledovanie z väčšej diaľky, zníženie jasu monitoru alebo použitie antireflexného filtra, pri stroboskope použiť slnečné okuliare s modrými sklami, niekedy môže pomôcť aj zakrytie jedného oka.